Predstavujeme Vám ďalšiu mladú posilu, tentokrát v radoch našich kolegov psychológov. Od októbra minulého roka je ním vedec Matúš Adamkovič, ktorý sa venuje súčasným prístupom v metodológii behaviorálneho výskumu a usiluje sa podporovať hnutie za otvorenú vedu.
Dlhodobo ma fascinovali „vzorce“ ľudského správania, a to najmä z hľadiska ich komplexnosti, miery (i)racionality a ich (ne)opakovateľnosti. Intuitívny predpoklad, že na ľudské správanie vieme aplikovať vedecky overené prístupy a princípy a v konečnom dôsledku tak pomáhať zvyšovať kvalitu života som mal ešte pred nástupom na VŠ. Počas štúdia na VŠ som dospel k záveru, že je síce dôležité venovať sa ľuďom v rámci psychologickej praxe, no podstatnejším bol pre mňa nadhľad na situáciu a odosobnenie sa. Postupne ma začala čoraz viac zaujímať metodológia a štatistika. Zisťoval som však, že to, čo vieme, častokrát nemusí byť úplne pravda.
Približne do roku 2014 som však netušil, aký je skutočný stav poznania v behaviorálnych vedách. Prostredníctvom účasti na medzinárodných študentských kongresoch a konferenciách som nadobúdal korektnejšiu predstavu o tom, v akom stave je psychológia ako veda. Aj pre mňa sa jednou z hlavných otázok stala: „Do akej miery môžeme dôverovať výsledkom psychologického výskumu?“. Po prijatí na doktorandské štúdium ma do tejto problematiky ešte viac vtiahli kolegovia a otvorili mi tým ďalšie dvere do sveta. Som im za to nesmierne vďačný.
V súčasnosti vieme, že replikovateľnost výsledkov v behaviorálnych vedách je častokrát pod 50-timi percentami. To mimoriadne znižuje kredibilitu našich poznatkov. Za cieľom zlepšenia situácie prebieha posledné roky mohutný proces renesancie našich výskumných praktík, ale predovšetkým nášho myslenia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa to týka samotnej vedy, no v skutočnosti to má značné implikácie do reálneho života.
Svojou troškou sa k tomuto procesu snažím prispievať aj ja. Primárne sa venujem metodológii výskumu a okrem snahy o zlepšovanie praktík v štandardných postupoch sa snažím šíriť osvetu v oblastiach, ktoré v lokálnom výskume prakticky absentujú. Jedná sa napríklad o potrebu kumulácie poznania v rámci meta-analýz, zmenu paradigmy (nielen) v psychopatológii, ktorú umožňuje sieťový prístup alebo častokrát tabuizovanú problematiku vyvodzovania kauzality z observačných dát. A to všetko v súlade s princípmi nadnárodného hnutia za otvorenú vedu. Veľmi ma teší, že tieto vedomosti môžem pravidelne šíriť medzi kolegynkami a kolegami na SVÚ CSPV.
Čosi osobnejšie: rád cvičím, rekreačne hrávam futbal (pár rokov som chodil vystupovať ako freestyle futbalista), mám rád metal a fantasy.