píše Alexander Loziak
Psychológia ma zaujíma tak dlho, že si ani nespomínam na presný bod, kedy to celé začalo. Veľmi dobre si však pamätám, že už na začiatku gymnázia som pravidelne chodil do knižnice a požičiaval si všetko, čo malo v názve Psychológia. V tomto období som sa dozvedel, čo to je ´kognitívny´ a kto to bol vlastne Freud. Dozvedel som sa, že nič nie je zaujímavejšie a pestrejšie ako človek. Kým prišiel štvrtý ročník, moja kariérna cesta bola jasná. Na každej ceste však narazíte na prekážky. To som sa naučil, keď som na prvý pokus neprešiel prijímačkami na psychológiu. Zrazu som sa ocitol na odbore biológia-psychológia. Čoskoro prišla druhá dôležitá lekcia – s každou prekážkou prichádza príležitosť. Počas tohto roku ma okrem psychológie začala intenzívne zaujímať aj biológia. Uvedomil som si, že všetko nehmotné má svoj hmotný základ. A keď vieme dobre porozumieť hmotnému, aj to nehmotné chápeme o čosi lepšie.
Druhý pokus na prijímacom konaní sa skončil úspešne, konečne som sa stal študentom psychológie. A päť rokov ubehlo ako voda. Záujem o biológiu ma však nikdy neopustil. Preto som bol rád, keď sa v rámci doktorandského štúdia naskytla možnosť venovať sa téme Modelovanie neuronálnych okruhov a ich funkcie. V rámci tejto témy mi bolo umožnené študovať základné otázky celej psychológie – ako funguje nervový systém a ako jeho prostredníctvom myslíme, konáme a v neposlednom rade cítime.
Viac o Alexandrovi si prečítate TU.