„Historia magistra vitae“ bol citát, ktorý som si napísala na stránku svojho prvého dejepisného zošita v piatej triede základnej školy. Dejepis ma od mala fascinoval. Celé detstvo som chodila po historických uličkách Kežmarku, študovala na základnej škole z roku 1911 a na gymnáziu s bohatou históriou, kde predo mnou študoval aj Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Ladislav Medňanský a mnohí ďalší. Sen sa mi splnil, históriu som vyštudovala a naďalej sa plní v podobe doktorandského štúdia, ktorého výhodou je špecializácia na konkrétne obdobie dejín. Venujem sa 20. storočiu, kultúrnym dejinám, menšinovej problematike, ale zaujíma ma aj filozofia a dejiny môjho rodného mesta, Kežmarku.
V dizertačnej práci sa skĺbilo všetko pre mňa zaujímavé v problematike činnosti informačných médií v povojnovej výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Nová geopolitická situácia po ukončení druhej svetovej vojny priniesla otázku usporiadania hraníc a taktiež vysporiadanie sa s národnostnými menšinami. Po schválení odsunu nemeckej menšiny víťaznými mocnosťami sa vláda Československa naďalej pokúšala o naplnenie svojej predstavy, vytvoriť národný štát Čechov a Slovákov, s čím súvisela snaha o transfer obyvateľov maďarskej menšiny z územia Slovenska. Po podpise Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa vytvorili podmienky pre propagačnú a agitačnú činnosť s cieľom posilniť národné povedomie Slovákov žijúcich v Maďarsku, a tým zvýšiť počet prihlásených obyvateľov na výmenu. Cieľom mojej dizertačnej práce je skúmať a spracovať propagáciu výmeny, pretože bez nej by sa obyvatelia na výmenu neprihlásili, čoho výsledkom by bolo stroskotanie celej akcie.
A prečo je to dôležité? Celé dnešné smerovanie Slovenska a sveta sa vyvíja na základe historických skutočností. Je dôležité poznať priebeh a následky minulých udalostí, aby sa spoločnosť vedela vysporiadať s tými súčasnými.
Historia magistra vitae…